Na jednej adrese sídli takmer 14-tisíc firiem, z toho 51 % v problémoch

Na jedinej adrese v bratislavskej Rači je dnes registrovaných viac podnikateľských subjektov než koľko obyvateľov má napríklad mesto Stupava, Šamorín, Detva či Sabinov. Analytici spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau zmapovali na základe dát portálu informacieofirmach.sk najfrekventovanejšie virtuálne adresy na Slovensku a výsledok je pozoruhodný. Trh virtuálnych sídiel je extrémne geograficky skoncentrovaný na Bratislavu, z top 10 virtuálnych firemných sídiel je ich tam až 8. A na rovnakých adresách, kde sídlia tisíce podnikateľských subjektov, pribúdajú aj stovky ľudí s dlhmi, exekúciami či osobnými bankrotmi.

Ak by virtuálne adresy mali svoje „hlavné mesto“, volalo by sa Karpatské námestie 7770/10 a 10A v Bratislave-Rači. K septembru 2026 tu bolo registrovaných 13 937 právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. Pre porovnanie, druhá adresa v poradí, Jenisejská v Košiciach, ich má šesťkrát menej, a to 2 273. Karpatské námestie na seba viaže viac než polovicu všetkých subjektov z desiatky najväčších slovenských virtuálnych adries. Samotné Karpatské námestie vysoko vyčnieva v celoslovenskej štatistike aj z pohľadu varovných príznakov firiem. Analytici CRIF sa na základe dát portálu informacieofirmach.sk bližšie pozreli na finančné zdravie takmer 14-tisíc firiem z danej adresy a desiatky rizikových indikátorov, od nezverejnenia účtovnej závierky, ukončenia registrácie DPH, statusu nespoľahlivého platiteľa DPH, častých zmien štatutára či majoritného vlastníka, vlastného imania menšieho ako základné imanie, záväzkov po lehote splatnosti až po exekúcie a konkurzy. Bez problémov je 6 776 firiem, čo predstavuje 49 %. Viac než polovica má však rizikový profil. Až 5 564 má dlhy či exekúcie (40 % z celkového počtu), 2 939 má znížený index daňovej spoľahlivosti (21 %), 2 565 nezverejňuje účtovnú závierku (34 % z počtu obchodných spoločností). Z pohľadu rizikového vlastníckeho pozadia má 123 subjektov konečného vlastníka vedeného v daňovom raji a ďalších 170 z vysoko rizikovej krajiny.   Zaujímavým štatistickým ukazovateľom sú aj počty zaniknutých firiem z danej adresy, ktoré ostatné roky stúpajú. V roku 2023 bolo vymazaných z obchodného registra 355 subjektov, v 2024  už 474, v minulom roku 539 subjektov a za prvých 8 mesiacov tohto roka je to 439 subjektov.  

Významnú koncentráciu na danej adrese vidieť aj na strane fyzických osôb v dlhových problémoch. V dátach CRIF, ktoré sa kumulatívne zhromažďujú za vyše desaťročie a kombinujú viaceré registre, bolo na Karpatskom námestí doteraz zaevidovaných 1 904 fyzických osôb s niektorým z varovných príznakov – dlh, exekúcia, konkurz, osobný bankrot či záložné právo. Druhá adresa v rebríčku problémových fyzických osôb - Lermontovova 911/3 v bratislavskom  Starom Meste, ich má 368, čiže päťkrát menej. Tretia najvyťaženejšia adresa, kde si občania  prihlasujú trvalý pobyt, je Doležalova 3424/15, Bratislava – Ružinov s 354 dlžníkmi. „Štatistiky za fyzické osoby, obrazne povedané, nie sú fotografiou dneška, ale akýmsi filmom za viac než desaťročie. Ide o kumulatívny počet ľudí, ktorí boli na danej virtuálnej adrese registrovaní na trvalý pobyt vo chvíli, keď sa ich dlh, exekúcia alebo úpadok dostali do verejných registrov. Ak niekto medzičasom dlh vyrovnal, alebo sa  presťahoval inam, naše dáta to nezachytia. Zároveň platí, že na danej adrese sú, respektíve môžu byť registrovaní aj mnohí ďalší občania bez akýchkoľvek varovných príznakov, takže absolútny počet virtuálnych trvalých pobytov fyzických osôb môže byť oveľa vyšší,“ upresňuje Jana Marková, hlavná analytička CRIF.

Výhody i úskalia

Virtuálne sídlo je legálna služba, ktorú na Slovensku využívajú desiatky tisíc podnikateľov, napr. startupy, začínajúci podnikatelia, e-shopy, konzultanti, freelanceri i zahraniční investori, ktorí  nepotrebujú kancelárske priestory. Poskytovateľ prenajme firme adresu na zápis do obchodného registra a k nej balík služieb, ako preberanie pošty, notifikácie o doručených zásielkach či zasadačku. Problém vzniká až vtedy, keď si firma prestane preberať poštu, nekomunikuje, štatutár je nedostupný, kumuluje dlhy. Firma síce formálne existuje, ale stáva sa pre veriteľov či exekútorov nedostupnou. „Rozdiel medzi fyzickými osobami a firmami je čitateľný,“ hovorí analytička Jana Marková. „Pokým u ľudí v osobnom bankrote je virtuálna adresa dôsledkom ich situácie, lebo možno stratili bývanie a potrebovali doručovaciu adresu, u firiem je to naopak nástroj, ktorý si zvolili vopred. Väčšina podnikateľov ho používa úplne legitímne. Ale ak na jednej adrese nájdete vysokú koncentráciu subjektov s varovnými príznakmi, treba spozornieť. Taká adresa môže byť aj reputačným rizikom. Z médií poznáme mnohé prípady karuselových podvodov, spájaných s virtuálnymi sídlami. Ak sa adresa „preslávi“ kauzami, banka, dodávateľ či poisťovňa môžu automaticky pritvrdiť podmienky každému, kto tam sídli – vrátane poctivých firiem s bezchybnou históriou. Preverovanie svojich obchodných partnerov by malo byť dôsledné a postavené na ekonomických ukazovateľoch, histórii štatutárov, platobnej disciplíne či previazanosti na ďalšie subjekty. Adresa je určitým signálom, ale sama osebe nestačí ani ako prvý filter," upozorňuje analytička.

Top 10 firemných virtuálnych adries

Pozn.: Prvá desiatka najfrekventovanejších virtuálnych adries v kategórii právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov zahŕňa všetky nezrušené subjekty, vrátane bezproblémových, údaje sú aktualizované k 7. 9. 2026.

Spolu ide o 27 585 subjektov, pričom samotné Karpatské námestie z nich tvorí 50,5 %. Deväť adries prekročilo hranicu tisíc registrovaných subjektov a dokopy ich majú 26 725 – aj tu pripadá na jedinú račiansku adresu, Karpatské námestie 10, viac ako polovica, a to 52,1 %.

Virtuálne adresy s viac ako 500 firmami

V rámci celého Slovenska je 28 adries, kde je viac ako 500 registrovaných podnikateľských subjektov. Spolu ide o 39 962 firiem a živnostníkov. Bratislava ovláda štyri pätiny trhu veľkých virtuálnych adries. Dve najsilnejšie mestá mimo hlavného mesta, Košice a Banská Bystrica, dosahujú spolu 5 348 subjektov, čiže 13,4 %.