Absolútny počet firiem v kríze od roku 2019 kontinuálne rástol. Najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v roku 2021 v súvislosti s pandémiou COVID-19. V roku 2024 sa tempo rastu spomalilo.
Odlišný vývoj ale ukazuje podiel firiem v kríze na celkovom počte subjektov. Celkový počet spoločností rastie rýchlejšie ako počet firiem v kríze, a preto tento pomer od roku 2019 klesá. Z viac ako 25 % v roku 2019 sa znížil na súčasných 21,3 %. Podiel predstavuje 72 801 subjektov v kríze z celkového počtu 341 375 subjektov (akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditné spoločnosti). Sú to subjekty, ktoré majú podiel vlastných zdrojov k záväzkom nižší ako 8 ku 100 (podľa výkazov uverejnených v Registri účtovných závierok). Zistenia vyplývajú z údajov spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF).
Najviac zasiahnutý je Bratislavský kraj
Najviac firiem v kríze sídli v Bratislavskom kraji, a to nielen v absolútnom vyjadrení. Aktuálny počet subjektov v kríze je tu 27 598, čo pre kraj s hlavným mestom znamená, že má tiež najvyšší podiel spoločností v kríze na celkovom počte subjektov. Ten sa vyšplhal takmer na 23 %. Na druhé miesto sa v posledných rokoch posunul Banskobystrický kraj. Najnižší podiel naopak vykazujú Trenčiansky a Prešovský kraj.
Napriek tomu, že Bratislavský kraj zostáva v oboch ukazovateľoch na prvom mieste, zaznamenal od roku 2019 najvýraznejšie zníženie podielu spoločností v kríze, a to takmer o 5 percentuálnych bodov. Podobný pokles nastal aj v Košickom kraji. Najmenej sa situácia zlepšila v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, čo ukazuje na menej priaznivý vývoj na strednom Slovensku. Banskobystrický kraj sa preto posunul na druhé miesto za bratislavský.
Najvyššie riziko je v ubytovaní a gastronómii
Najvyšší podiel spoločností v kríze vykazuje sektor I – ubytovacie a stravovacie služby. Aktuálne ide o 31 % subjektov v tomto odvetví. Medzi početnejšie zastúpené sektory patrí aj sektor G – veľkoobchod a maloobchod; opravy motorových vozidiel a motocyklov, kde sa podiel blíži ku 27 %. Najpriaznivejšia situácia je v sektore J – informácie a komunikácia, v ktorom je v kríze 13 % subjektov.
„Aj keď je výsledok sektora ubytovacích a stravovacích služieb aktuálne najhorší, od roku 2019 tu paradoxne došlo k najväčšiemu zlepšeniu. Podiel spoločností v kríze klesol z viac ako 43 % o takmer 12 percentuálnych bodov. Podobne výrazný pokles zaznamenali už len menej početné sektory B – ťažba a dobývanie a D – dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Naopak sektor C – priemyselná výroba a sektor H – doprava a skladovanie - zostávajú približne na úrovni z roku 2019,“ vysvetľuje Jan Cikler, analytik spoločnosti CRIF.
Pomer vlastného kapitálu k záväzkom
Jednou z charakteristík spoločnosti v kríze je, že pomer jej vlastného kapitálu k záväzkom je nižší ako 8 ku 100. Obchodný zákonník zároveň stanovuje, že spoločnosťou v kríze môže byť iba spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie alebo komanditná spoločnosť, v ktorej nie je komplementárom žiadna fyzická osoba.
